na Blog.cz

Škoda, že ten obrázok je taký malý ale moc sa mi páči.. ako má na to byť holka. Má krásnu tváričku, proti tomu nikto nič nezmôže.. :)

Keby neviem, že je to on, tak by nebolo moc ťažké ma presvedčiť o tom, že je to naozaj holka, moc krásna holka.. :)

Stále som toho názoru, že Shin má neskutočne nádherné oči... :)

a čo sa postavy týka... hmm.. >3 a obdiv, že behá v takých vysokých topánkach celú noc.. :)

Zobudil som sa spotený akoby z nočnej mory, mal som pocit, že som aj vykríkol. Ležal som vo svojej izbe a hlavy chalanov sa nadomnou skláňali.

"Shin si v poriadku?" pýtali sa starostlivo. Stále zadychčaný opierajúc sa o lakte som nevládal odpovedať. Ani som nemusel, hodili sa mi okolo ramien. Nič som nechápal, boli sme predsa na párty. Tak čo sa stalo?

"Tak moc sme sa báli..!"

"Nič ťa nebolí?" skákali jeden druhému do reči. Zmätený som sa pozeral z jedného na druhého a tak ďalej.

"Ja som vedel, že ti niečo je!" vykríkol Kiro.

"Čo sa stalo?" dostal som zo seba nakoniec chabo.

"Omdlel si na včerajšej párty."

"Na včerajšej? Ako dlho som mimo?"

"Yu ťa vzal rýchlo mimo nachvíľu si sa prebral a potom si tvrdo zaspal. Tak sme zrušili párty a šli sme s tebou domov. Tak moc sme sa báli. Keď sme prišli domov, zavolali sme na pohotovosť. Tak tvrdo si spal, že si sa len trochu prebral keď ťa lekár vyšetroval."

"Lekár?"

"Musíš odpočívať." Povedal Kiro a jemne ma posunul, keďže som bol ale slabý stačilo to na to aby mi to podlomilo ruky a tak som zase ležal.

"Som.. som smädný." Povedal som nemotorne, stále som to všetko nevedel pochopiť, aj keď to nebolo nič zložité môj mozog to nechcel prijať. Strify pribehol s pohárom džúsu a starostlivo mi ho podával. Takmer som ho neudržal v ruke tak mi Strify pomohol. Potom ako som sa napil mi položil nejaké časopisy na brucho. Nechápavo som sa na neho pozrel. Nemo mykol na tie časopisy tak som si pomaly vzal jeden a hneď na obálke stálo vraj : "Strify a Shin zo skupiny Cinema Bizarre v ohrození života?" podal mi ďalší z nich. "Členovia skupiny Cinema Bizarre na drogách?" potom ďalší a ďalší. Na každom z nich bol titulok tohto druhu.

"Ako sa to dostalo von? Média tam predsa neboli, len fotografi a fanynky, nie?" pýtam sa nechápavo.

"To zisťuje aj manažér. Samozrejme mu je jasné, že na ničom nefičíme ale média robia svoje."

"Ublíži nám to nejako?"

"Nám nie, ale médiám, ktoré rozširujú tie nezmysli, nemajú žiadne dôkazy. Stačí len to, že sa záhadne dozvedia o tom, že ja nepijem na párty alkohol, čo je mimoriadne zvláštne a do očí bijúce, a že ty tam odkvacneš a máme tu toto..." Strify prekrúcal očami.

"Serme proste na to. Aj tak vieme, že to nie je pravda. Využili len situáciu a nám prospeje ak si to nebudeme všímať." Dodal k celej veci Luminor.

"Oukey. Mali by sme ťa nechať oddýchnuť si." Vyhlásil Yu tak sa všetci razom postavili ešte sa raz zasmiali na najnovších klebetách o nás a odišli. Znovu som sa napil a pozrel som sa na hodinky. Bolo 12:00, ľahol som si naspäť keď v tom som si spomenul, že dnes je ten festival. Samozrejme, že naň pôjdem veď som sa na to tak tešil. Začína sa to o 21:00 v L*B klube na námestí. Dostatočne som si oddýchol a potom som opatrne vyšiel z izby do kúpeľne kde som sa rýchlo osprchoval a umyl, v izbe som sa obliekol, vysušil a spravil si vlasy, namaľoval sa a bol som hotový. Nič mi nebolo, za včerajšok mohla len únava a k tomu alkohol a cítim sa už dobre, takže nie je porblém. No aj napriek tomu som sa cítil akoby som robil niečo zlé. Našťastie som nikoho nestretol tak som sa rýchlo vykradol z domu a vydal sa na námestie. S mojím zovňajškom som bol dokonale spokojný. Aby som si zkrášil cestu tam, zapol som si nejakú hudbu a kráčal som letným večerom na miesto činu. Neskutočne som sa tešil. Hneď ako som tam dorazil pozrel som aký je plán. Šiel som na nejakú prednášku potom na niečo ako visual-kei disco kde hrali všetku možnú visual-kei a gotik hudbu. Bolo to fakt super, ja som si to aspoň dokonale užil. Alkoholu som sa tento večer radšej vyhýbal ale cigaretám nie. Spoznal som kopec ľudí a spoločne sme sa dosť dobre bavili. Síce tento "festival" trval len dva dni bol dokonale dobre vymyslený. Nič viac tam snáď ani nechýbalo, akurát nejaká live kapela ale dalo sa aj tak. Na dnešok sa zábava skončila takže som sa pomaly pobral domov. Pozrel som na hodiny, boli 4 ráno. To sa ani nezdá. Síce som cítil únavu a hlavne po včerajšku ale dalo sa. Rozlúčil som so všetkými ľuďmi a vydal som sa na cestu domov. Opatrne som odomkol dvere. Všade bola tma, čo som aj predpokladal ale predsa len mi odľahlo. Tak som hudbu nechal stále nech mi hrá. Opatrne som sa vyzul a vyzliekol si kabát, ktorý som si prehodil cez ruku keďže som si ho plánoval vziať do izby. Vyzutý, pripravený ísť do mojej izby ma zastavila niekoho ruka. Myslím si, že tak veľmi som sa ešte nikdy ničoho nezľakol. Moje srdce prestalo akoby nachvíľu biť. Zľakol som sa tak moc, že som nestihol ani vykríknuť. Len vďaka šeru, ktoré bolo vonku som spoznal Yuovu tvár, ktorý mi hneď vytrhol slúchadlá z uší.

"Kde si dopekla bol?!" aj napriek tomu, že tlmil hlas aby nepobudil celý dom sa ten hnev nedal prehliadnuť. "Chalanom som povedal, že ležíš v posteli, že som ťa skontroloval ale namiesto toho som v tvojej izbe našiel akurát tak prázdnu posteľ. Keby to vedel Strify tak by ťa zajebal!" nevedel som čo mu mám na to povedať. Na toto som pripravený nebol.

"Nie som malý chlapec, viem sa o seba postarať aj sám."

"Hej to si mi včera značne dokázal!"

"Tak si ma tam mal nechať, alebo si to mal povedať Strifymu aby ma zajebal! Aspoň by som konečne mal pokoj od tohto všetkého." Chŕlil som zo seba slová akoby som si ich starostlivo pripravoval celý večer. Vytrhol som sa mu zo zovretia a vykročil som. Avšak nestihol som spraviť ani jeden celý krok zas ma schmatol, oveľa silnejšie ako predtým. "Kde si do pekla bol?" opýtal sa rázne.

"Yu pusti ma, bolí to!"

"Kde si bol?!" trochu povolil ale stále to nebol moc najpríjemnejší dotyk.

"Bol som vonku." Povedal som napokon.

"Vonku?! Do pol 5?!"

"Na festivale."

"Zbláznil si sa? Potom čo sa ti včera stalo?!"

"Yu nechaj ma... prosím." Keď videl, že po lícach mi stekajú slzy v momente ma pustil. Skryl som si tvár do jednej dlane a opäť som sa otočil, že pôjdem do svojej izby. Po možno dvoch krokoch ma zachytil za ruku.

"Čo zas?!" spýtal som sa s trasľavým hlasom.

"Bál som sa o teba."

"Nebol dôvod." Odpovedal som v momente.

"Po včerajšku bol. Neviem čo s tebou bolo a bál som sa." Otočil som sa a prišiel som po dvere mojej izby. Chytil som kľučku ale nárazový adrenalín, ktorý mnou zrazu prešiel ma prinútil vrátiť sa späť. Yu stále stál na tom istom mieste kde aj pred tým.

"Vieš, už ma toto celé unavuje. Správaš sa ku mne ako k poslednému a pri tom sme boli najlepší priatelia, zrazu začneš so mnou hrať nejaké hry a keď sa ti ma podarí namotať tak na druhý deň si len do mňa zapičuješ. Tak som sa ti snažil nájsť babu ale už som bol tak namotaný na tvoje hry, že som sa nezvládal na to pozerať. Nechápeš, som z toho psychicky na dne. Na nič nemyslím len na to, čo sa stalo a zas stane. Mám pocit akoby.. akoby som to už ani nebol ja. Nespoznávam sa a ty... tebe je to všetko jedno. Ďalej sa hráš so mnou ako sa ti len zachce a ja debil sa ti neviem ani brániť.. Neviem v tvojej prítomnosti nič, len dúfať aby si zostal pri mne, aby si mi konečne dal nejaké vysvetlenie. Ja už ďalej proste nevládzem. Tak to sa deje. Ale skôr sa pýtam čo sa deje s tebou? Prečo to robíš? Prečo práve ja?" Dýchal som čoraz nepravideľnejšie pomedzi, teraz už, nezastaviteľné vzlyky. Opäť som si schoval tvár, teraz už však do oboch dlaní, v tom ma Yuova ruka ovinula okolo pásu a silno si ma k sebe pritiahol a objal ma. Hlavu som si zaboril do jeho hrude, ruky som ovil okolo jeho trupu a chvíľu som tam tak stál, vzlykajúc v jeho objatí. Potom som však nechal ruky padnúť, už som ho viac nedržal.

"Pusti ma prosím ťa." Nepustil ma ale odtiahol sa natoľko aby mi mohol pozrieť do tváre. "Mám toho pokrk, že sa ti neviem brániť, tak ťa aspoň prosím, nechaj ma ísť, oukey? Zabudneme na to ako na všetko doteraz. Pre teba to problém nebude a ja sa z toho po čase dostanem, áno?" Poutieral som si slzy dlaňou a snažil som sa dostať z jeho zovretia. Keď ma však nepustil ani po nejakej chvíli spýtavo som sa na neho pozrel. Jendou rukou mi chytil krk a pomaly sa začal ku mne skláňať. "Nie." Šepol som. "tentokrát už nie, nechaj.....!" umlčal ma však dlhým bozkom. Keď sa odtiahol pozrel som na neho. "Čo ma teraz čaká? Odsotíš ma a budeš ma do pozajtra ignorovať?" Pobozkal ma zase.

"Už neprotestuj, nemá to zmysel." Pošepol potom ako sa odtiahol a znovu ma pobozkal.

"Ako dlho ti to vydrží tentokrát? Kde mám záruku?" nedal som sa zlomiť.

"Milujem ťa Shin. To sa deje u mňa a to je tvoja záruka." Usmial sa a dlho ma pobozkal. Keď sa znovu odtiahol, zúfalo som na neho pozrel. Nechcel som aby to skončilo. Čo spravil on? Zdvihol ma ako nevestu na ruky.

"Máš ty silu." Poznamenal som.

"Veď predsa posilujem a navyše si asi tak ťažký ako pierko." Usmial sa na mňa tým dokonalým úsmevom a niesol ma až do jeho izby. Tam ma položil jemne na posteľ a hneď potom ako zatvoril dvere si ľahol nadomňa a pokračoval tam, kde prestal. Bozkával ma najprv na perách potom na krku, keď ma vyzliekol tak pokračoval na hrudi a bruchu. Vzrušením som sa celý chvel a vzlyky vystriedali čoraz stupňujúcejšie sa vzdychy.

Tak rád by som mu niečo povedal, čokoľvek.

"Vlastne Shin, chcel som sa s tebou porozprávať." prehovoril a ja som si uvedomil, že som stále na neho pozeral. Zahnabene som sklopil hlavu ale nemohol som si nevšimnúť, že kráčal ku mne. Koniec, a ja som zas v rozpakoch. Hlavu som nechal zvesenú, on si zatiaľ sadol na lehátko. To lehátko bolo prisunuté stále tak blízko od tej noci, kedy ma prvýkrát pobozkal. Načiahol sa rukou a chytil mi jemne bradu do jeho dlane. Pri tom dotyku mnou prebehli zimomriavky, celým telom. Ale taktiež sa mi do očí navalili slzy. Keď mi jemne pritlačil bradu a zdvihol mi tvár, pozrel som do tej jeho.

"Nie Yu, tentokrát už nie. Ja už toto nezvládam." Popritom ako mi stiekla prvá slza som sa postavil a bez toho aby som čakal na hocičo čo povie som odišiel preč - nie, ja som takmer ušiel. Ako som v rýchlosti prechdázal cez obývačku všimol som si, že Kiro už sedel pri chalanoch a živo o niečom diskutovali. Ako ma zbadal všetci razom zmĺkli ale ani jeden neprehovoril. Asi uznali za vhodné, že teraz na to nie je čas. Aj tak by som neodpovedal, ani nepostál. Len čo som sa snažil zadržať vzlyky dorazil som už konečne ku dverám mojej izby kde som za sebou zavrel dvere. Dal som si na hlavu sluchátka a s hudbou v ušiach, stekajúci slzami po tvári som zaspal. Povedal by som, že človek v takom stave prespí aj večnosť. To sa však nestalo u mňa. Najprv som mal pocit akoby som sa budil každých minút ale vždy som naspäť zaspal. Až pokým som sa nezobudil úplne a potom som už ani na tých hlúpich 5 minút spánku nenašiel. Ani neviem ako dlho to trvalo kým som sa nevzdal v tomto bezvýznamnom boji. Bolo mi strašne horúco a mal som vyschuté v hrdle. S hudbou stále v ušiach som opatrne otvoril dvere na mojej izbe a rovnako opatrne som ich aj zavrel. Neznášam pocit, keď mám hudbu v ušiach, akoby som nebol na mieste sám... Ale napriek tomu som nechal hudbu ďalej hrať. Pomaly som prešiel do kuchyne a vybral si z chladničky krabicu pomarančového džúsu, bohate som sa napil a krabicu uložil naspäť. Stále mi však bolo príšerne teplo a už vôbec som nepociťoval únavu. Chvíľu som rozmýšľal čo budem robiť. Fasa keď zajtra máme autogramiádu a ja sa potrebujem konečne aj nejako vyspať, tak to proste nejde. Si viem živo predstaviť ako zajtra budem vyzerať. Zúfalo pozerajúc sa von cez presklené balkónové dvere som automaticky vzal z gauča deku a prešiel na balkón, kde som sa hneď hodil do lehátka. Bola svieža letná noc a pod dekou mi bolo proste dokonale. Skúmal som hviezdnu oblohu, ktorá bola celkom jasná. Spomínal som... na to ako ma tu Yu prvýkrát pobozkal, na dnešok, na všetko čo sa s nami za posledné mesiace stalo. Zase mi stiekli slzy. Aj keď som ich chcel zastaviť, nemal som na to silu, nedokázal som sa ovládnuť. Vlastne mi už na tom ani nezáležalo... V tom ma zlomila z ničoho nič únava. Zaspal som vonku pod nočnou oblohou. Ani som nemyslel na to aké bude prebudenie ráno príšerné, keďže ma pravdepodobne zobudí slnko... a v tom som sa zase začal prebúdzať, ale nebolo to slnko čo ma prebúdzalo ale kvapky niečoho.. dažďa. Rozmýšľal som, že sa postavím ale absolutne som nevládal, len som si to akoby v mysli predstavoval, možno preto som sa nezobudil na to keď ma niekto preniesol dnu. Podvedome som si to uvedomoval, uvedomoval som si všetko, ale nevládal som reagovať, tak som ho nechal nech so mnou robí čo chce. Yu... čo sa to s nami deje? Položil ma, mäkko a opatrne na gauč v obývačke. Chcel som niečo povedať ale moje telo ma vôbec neposlúchalo, akoby som bol mimo neho a nedokázal ho ovládať. "Spi Shin." Počul som ako potichu prehovoril a keď sa nahol a pobozkal ma na pery cítil som jeho vôňu ešte intenzívnejšie. To ako odišiel si už nepamätám....
Na druhý deň som sa zobudil na hluk v obývačke, pomaly som rozlepil viečka a videl som ako Strify s Kirom behajú po celom byte ako vlci, ktorí si zháňajú potravu. Prípravy... to bolo hneď jasné.
"Koľko je hodín?" zachrapčal som zachrípnuto.

"Bože!! Ty si ma vystrašil! Čo tu robíš? Prečo spíš tu?" chcel som mu odpovedať ale ani sám som nevedel, prečo som v obývačke.

"Jééj. Ahoj Shiník. Je 13:05 presne." Poinformoval ma Kiro s úsmevom na tvári.

"Luminor vravel, že o 16:00 ideme, že?"

"Hej, tak by si si mal pohnúť! Nai a Saki sú už tu a venujú sa chalanom, tuším v Yuovej izbe."

"Oukey, to znamená, že kúpeľňa je voľná. Idem rýchlo do sprchy." Chalani na súhlas len hmkli a ja som neochotne vstal. Bol som maximálne vyčerpaný ale musel som sa vzchopiť, hlavne dnes. "Kiro? Mohol by si mi prosím ťa spraviť poriadne silnú kávu?" požiadal som ho nepríčetne.

"S radosťou zlatík." Odpovedal doširoka usmiaty. Ako mátoha som sa premiestnil do kúpeľne ale ešte pred tým do mojej izby kde som si zobral uteráky. Kebyže je čas tak si asi zase napustím vaňu čo ma moc sralo takže som bol dnešnému stresu vlastne aj vďačný, že ma prinútil vziať si sprchu, tak ako to u mňa bolo zvykom a nie vaňu ako to robím teraz celkom často. Ale aj tak to nebola svieža, vlažná sprcha ale horúca. Čo už, aspoň sa mi uľavili všetky svaly, oprel som sa o studenú kamennú stenu a nechal som nech na mňa prúdi horúca voda, ešte pred tým ako som sa začal umývať som sa stihol rozplakať, bez vzlykov, slzy mi stekali dolu tvárou a splývali s vodou zo sprchy. Po nejakej dobe som sa vzochopil a veľmi rýchlo som sa umyl, vypol vodu a zabalil sa do uterákov. Prešiel som k umývadlu kde som si umyl tvár studenou vodou, osušil som sa a obliekol som si spodné prádlo značky Calvin Klein, ktoré mi dal raz Yu k Vianociam.. hm.. Yu.. takmer by som sa zase rozplakal keby mi niekto nevtrhol do kúpeľne a práve spomínaný Yu..

"Ehm.. prepáč." Oprel sa o dvere a svedoval ma. Akurát som si rozčesával vlasy a v zrkadle som na neho krátko pozrel. Bez odpovede som si ďalej rozčesával vlasy. Chvíľu tam stál a naďalej ma sledoval, keď prehovoril znovu. Ako nepríčetný som sa zase pozrel do zrkadla tak aby som ho videl. "Budeš, ešte dlho?" pokýval som hlavou na znak, že už zachvíľu som hotový. "Fajn... lebo ja a Luminor sme už hotový takže baby zkrášľujú teraz Strifyho a Kira a mám ti odkázať, že kávu máš v kuchyni na stole." Bez hlasu som mu len prikývol ale on sa nevzdával. "Čo potrebuješ spraviť?"

"Kompletku." Odpovedal som slabým hlasom. Stále ma pozoroval a nakoniec len povedal.

"Okey... tak ja sa idem pozrieť ako sú na tom chalani." Znovu som len prikývol. Pri tom ako sa otáčal na odchod nachvíľu zaváhal akoby ešte niečo chcel, pozrel sa na mňa ale nič nepovedal, odišiel. Keď za sebou zavrel dvere neovládateľne som sa rozplakal. Do kelu vzchop sa! Čo je s tebou? Sadol som si na zem a tvár som si schoval v dlaniach. Po chvíli som sa donútil ukludniť sa, postavil som sa, rýchlo si vyfénoval vlasy nech to babám urýchlim a šiel do kuchyne, kde som si vypil kávu. Potom do izby, kde som sa na dnešok obliekol. Čierny, úzky náteľník, naň "opaskový" korzet s prackami, červenú šatku s brošňou, úzke, čierne, dotrhané gate, ešte krátke návleky a nejaké náramky. Kabát som si hodil v obývačke na gauč, steely som mal tak či tak na chodbe. Šiel som is ešte jednu zapáliť a akurát ako som si poslednýkrát potiahol a zahasil cigaretu ma ohlásila Nai. Ešte som si rýchlo umyl ruky a napil sa. Chalani vraveli, že sú v Yuovej izbe tak som sa tam pomaly vydal. Pred dverami som sa zhlboka nadýchol a otvoril ich. Sedeli tam všetci chalani a Nai už čakal nad prázdnou stoličkou. Mykol som na pozdrav všetkým. Sadol som si na prázdnu stoličku, Nai mi podala čelenku, ktorú som si dal a začala mi nanášať make-up. "Máš aj nejakú špeciálnu požiadavku?" spýtala sa s úsmevom na tvári.

"Nechám to na teba." Odpovedala mi len úsmevom, ja som zavrel oči a nechal som ju pracovať.

"Čo, dnes si ako potichu." Prehovorila zrazu.

"Nespal som moc dobre, som dosť unavený." Odpovedal som automaticky.

"Už som sa zľakla, že si smutný." Odpovedala so starostlivým hlasom. Na to som sa donútil pousmiať a dúfam, že to vyzeralo aspoň trochu úprimne. O nejakú chvíľu mi oznámila, že som hotový. Keďže Saki bola ešte zaneprázdnená so Strifyho vlasmi, sadol som si zatiaľ na posteľ vedľa Luminora a sledoval som ako Strifymu vykúzlovala dokonalý účes. Keď bola hotová, ešte si ho poprezerala z každej strany, poupravovala posledné detailíky a až vtedy mu dovolila aby sa pozrel do zrkadla. Strify si zakrýval oči až kým sa nejak dostal k zrkadlu a potom si ich odokryl - ako malé dieťa ale to robil vždy.

"No chalani som to ja ale kus, treba uznať." Hovoril ako sa prezeral potom sa pozrel na baby a s úctou ich obe pochválil. Boli naozaj šikovné, to sa má. Saki teraz pozrela na mňa s výzvou v očiach tak so sa postavil a prešiel k nej. Na jej povel som si dal dole čelenku.
"Čo s tebou dnes narobím?" rozmýšlala nahlas. Prezerala si ma a potom vyhlásila: "Už to mám!" postupne mi vyžehlila vlasy, natupírovala a niektoré konce mi zvýraznila gélom na vlasy aby stáli všelijak. Môj jediný hnedý prameň v mojich blond vlasoch som mal stále zapletený do copíka, čo ocenila a nechala tak. Keď som sa záverečne pozrel do zrkadla, bol som veľmi spokojný. Ešte raz mi to prelakovala. A mnou baby ukončili svoju dnešnú úlohu u nás. Keďže bolo len 15:30, čo znamená, že sme mali pol hodinu, kým pre nás príde auto, ponúkli sme babám kávu, ktorú s radosťou prijali. Varenia som sa ujal ja s Kirom. Dali sme si všetci. Hneď potom ako sme ju dopili sa baby s nami rozlúčuli a našich posledných 10 minút času pred odchodom sme všetci bežali do kúpeľne kde sme si skláňajúc sa nad úmyvadlom umývali zuby. Záverečne ešte s ústnou vodou, potom sme sa ešte naposledy prezreli, keď zazvonil zvonček. Tak sme sa rýchlo obuli, ja som si na seba ešte prehodil kabát a už sme schádzali dolu kde sme sa privítali s našim šoférom a manažérom, pripravený vyraziť. Sadol som si dozadu pri okno, vedľa mňa Yu a Luminor, oproti Kiro so Strifym. Hneď som si zapol svoj iPod s piesňou od Evanescnce - The change. Po chvíli ma poklopal Kiro po kolene, tak som si vytrhol jedno slúchadlo z ucha.

"Hm?" spýtal som sa so slabým hlasom

"Ozaj to je len únava, čo ťa trápi?" namiesto odpovede som prikývol a posnažil som sa o úsmev. Síce nespokojne ale nechal ma tak. Asi si pomyslel, že aj keby to so mnou chce riešiť tak teraz na to nie je najsprávnejší čas. Slúchadko som si dal naspäť a nerušene som počúval až do našej konečnej zastávky. Manažér nás vzal do haly kde nás usadil, a netrvalo dlho a dnu prišli fanynky. Na stole sme mali každý vedľa seba karty na podpis. A hor sa do podpisovania, normálne ma už začínala bolieť ruka ale našťastie to už bol koniec podpisovaniu a išlo sa fotiť. Póza sem póza tam, tak to išlo dosť dlho. Najprv skupinovo, potom zvlášť, kým neprišla žiadosť na fotku, na ktorej mám byť len ja a Yu. Trochu som zazmätkoval ale dal som si záležať na tom aby to na mne nebolo vidno. Podišiel pomaly ku mne a snažil sa vyhľadať môj pohľad čo sa mu nepodarilo keďže som pozeral do zeme. Keď to tá holka odfotila, Yu a pohol a jeho vôňa prudko udrela do môjho nosa a vtedy som si uvedomil, prečo som sa zobudil v obývačke, vtedy som si spomenul čo sa stalo v noci. Mierne sa mi zatočila hlava čoho si všimol Luminor, ktorý bol teraz pri mne. Nenápadne ma podoprel, sklonil sa ku mne a šepká.

"Shin si ozaj v poriadku?" pozrel som sa na neho a keď cítil, že som znovu našiel stabilitu opatrne ma pustil.

"Hej, hej. Som v pohode." Povedal som ale vedel som, že to tak ani zďaleka nie je. Po fotení bol zorganizovaný niejaký večierok s fanynkami, kde mali možnosť sa s nami rozprávať a ďalej sa fotiť. Bolo by to celkom fajn keby som pri sebe, čo som nebol. Zábava bola v plnom prúde a aj keď som sa snažil stále viac a viac sa ma zmocňoval pocit nevoľnosti. Sakra vzchop sa. Snažil som sa to všelijako ignorovať. Teraz napríklad tým, že som dával pozor na Strifyho či naozaj pije nealko nápoje.

"Strify nie že zabudneš." Zdvihol som pohár s nejakým drikom.

"Ako by som mohol?" zatváril sa kyslo. Ja som sa len usmial a odpil som si z môjho alkoholického drinku, čo by som vzhľadom na môj stav asi nemal. Pozoroval som Kira ako sa staval za DJ pult a plná para vpred. Tam som sa fakt na ňom z chuti zasmial, toto bol jeho živel. Oproti času čo sme tu už strávili sa párty pomaly blížila ku koncu, už len možno nejaké dve hodiny, to zvládnem. Ako som sa pozeral na Kira opäť sa mi zatočila hlava, našťastie som však stál pri zábradlí tak som sa prichytil a čakal som kým to prejde.

"Si v pohode?" reflexívne som sa obzrel za hlasom.

"Yu.. hej som." Snažil som sa to povedať úplne nenútene, či sa mi to podarilo to neviem.

"Ja len. Vyzeráš tak mimo." Otočil som sa úplne k nemu. A chcel som mu odpovedať, chcel som mu vlastne povedať všetko, bez rozmýšlania, aj keď viem, že práve teraz na to vôbec nie je čas a ani situácia. Ale bolo to ako reflex.

"Yu......." prerušila ma však akási fanynka.

"Ahojte, dúfam, že neruším." Na odpoveď ani nečakala ale myslím si, že v tomto stave by som jej bol schopný povedať, že vyrušuje a ešte ako. Som ale rád, že pokračovala. Začala sa tam baviť s Yuom, ktorý nebol vôbec zaujatý a stále odbiehal pohľadom ku mne. Otočil som sa naspäť ku zábradliu a sledoval som Kira. A na jeden dúšok som dopil svoj drink. Sklonil som hlavu. Keď Kiro zakričal moje meno, usmial som sa a zdvihol som ruku na pozdrav.

"Keby viem spievať tak ti zaspievam, špeciálne len pre teba." Kričí ďalej do mikrofónu.

"Nevadí, môžeš aj tak. Od teba si nechám vždy." Kričím mu naspäť, síce by bolo nemožné aby to počul ale zaspieval mi. A jeje to bolo ale rozosmial ma... :D V tom mi niekto poklopal po pleci. Otočil som hlavou na bok, a v tom sa nahla ku mne tá baba.

"Fotku?" otočil som sa a usmial sa na ňu ako súhlas. Tak sa odfotila párkrát so mnou a Yuom zároveň potom sa s nami rozprávala ale nemohol som si nevšimnúť ako sa lepila na Yua. Yu mi začal niečo hovoriť keď som si chcel ísť pre ďalší drink, cítil som sa ako na práškoch, chcel som mu niečo povedať v tom zase začala hovoriť ona a v tom mu vlepila pusu. Všetko som vnímal akoby z diaľky a spomalene. Namiesto hocijakej ďaľšej reakcie som sa len nemo zosypal na zem, a ešte pred tým ako som tvrdo dopadol som počul ako Yu zakričal.
"SHIN!!!" ďalej som už viac nevnímal. Tým sa pre mňa dnešná párty skončila.

Okay.. so I checked it out on YT and there is FULL Moonflower already.. kind of weird that you can find it already there...

takže.. čo na to vravíte?? :)

nie som si istá, či je to správne. Na YT je už dosť videii Moonflower aj keď Yuova stránka jasne vraví, že nechce aby sa to uploadovalo for free...

hm...

Romeo Nightingale - Lillith by stryfer2: